Pôrod - 1. časť

27.02.2014 17:14

       Tri mesiace pred pôrodom si sa dohodla s Charliem, že vaše prvé spoločné dieťa sa narodí v Anglicku. Rozhodli ste sa tak hlavne po tom incidente so zlodejom.
       Cesta bola trošku utrpením hlavne pre teba, lebo v poslednom trimestri cestovať tak dlho autom a ešte aj trajektom nie je len tak. Letecky to nebolo možné, hlavne kvôli zdraviu dieťatka.
       Zabívali ste sa v jednom byte, neďaleko miesta, kde býva Charlieho rodina. Mali ste pôvodne bývať so zvyškom jeho rodiny ale súkromie je predsalen súkromie. Jeho mama je neskutočne milá a starostlivá. Vidno, po kom to Charlie má.

Pripravuješ stôl na obed.

"Britské ovzdušie ti tuším robí dobre." Poznamená Charlie.

"Prečo?"

"Vyzeráš tak akosi spokojnejšie... žiariš."

"Žiarim?" Povieš so zdvihnutým obočím.

"Nechytaj ma za slovíčka." Pousmeje sa.

Podíde k tebe zo zadu a obijme ťa tak, že dlane rozprestrie na tvojom brušku a bradou sa oprie o tvoje rameno.

"Proste som šťastný, keď si aj ty šťastná." A pobozká ťa na vrch hlavy.

"O dva týždne budeme ešte šťastnejší." Narážaš na blížiaci sa termín pôrodu.

"Teraz mi tie dva týždne pripadajú dlhšie ako tých deväť mesiacov." Povie nespokojne Charlie.

"Tak to máš teda pravdu!"

_________________________

"Zlato? Idem von niečo robiť s motorkou. Ak budeš niečo potrebovať, zakrič." Ohlási ti Charlie, keď sa vyberie von v starých ošúchaných rifliach a tmavomodrej mikine.

"Okey." Odpovieš mu.

Sedíš v obývačke a listuješ v katalógu s deckým nábytkom. Čoskoro ho totižto budete potrebovať. Hlavne postieľku.
Buchnú vchodové dvere.

"Charlie?" Zakričíš.

"Si to ty Charlie?"

Z poza rohu vchodovej haly sa vynorí moletná žena, s mastnými vlasmi v zauzlenom drdole, v tmavej teplákovej súprave. Začne anglicky po tebe ziapať.

"Kde je?"

Opatrne sa postavíš.

"Kto ste?"

"Pítam sa, kde je?"

"Kde je kto?"

"Charlie! Ty krava blbá!" Zvrieskne.

"Upokojte sa!"

"Bývate spolu, všakže."

"Do toho vás nič nie je!"

"Ty kurv... prečo máš také veľké brucho?! Ty si sa od neho nechala nabúchať aby s tebou zostal! Toto ti nedarujem ty ty... SUKA!!" A vytiahne z vačku vystrelovací nožík.

Obleje ťa studený pot. Jedinou akou-takou výhodou je, že je medzi vami gauč.

"O-o ččo vvám ide?" Prehltneš na sucho.

"Charlie patrí mne! LEN MNE! A ty? Ty si sa opovážila vstúpiť medzi nás! Dokonca aj s tým nenarodeným bastardom!..." pomaly začne pristupovať a ty sa snažíš ešte pomalšie ustupovať. "Ako raz Charlie povedal v jednom interview 'Nepriateľov treba zabiť'."

Jej posledné slová ti spôsobia triašku po celom tele.

Otvoríš ústa ake nedokážeš vydať ani hlásku.

Vrhne sa po tebe. Ani nevieš ako ale odrazu sa v tebe objavila duchaprítomnosť a odkopla si k nej gauč. Ten ju nabral a ty si jej rýchlo vychmatla nôž z ruky a začala kričať. Bohužiaľ, nevydalo. Od strachu ti vyschlo v krku a ledva si vydala počutelný zvuk. Skúsiš to rýchlo ešte raz.

"Chaaarlieeee!" Vyjde nakoniec z teba pisklavý rev.

V rúti sa dovnútra v momente, ako sa ti tá ženská vrhá na tvár s úmyslom ťa poškriabať. Odtiahne ju, keď má ruky tesne pred tvojimi očami. Kričí a metá zo sebou ako šialená, keď sa ju Charlie snaží spacifikovať.

"Rýchlo volaj políciu. VOLAJ ICH!"

Otrasieš sa, roztrasenými prstami vytočíš číslo na políciu, nadiktuješ im adresu a čo sa deje.

"Kedy prídu? ... NO TAK! Kedy prídu?!"

Si v šoku.

"K-kažžddu chchvíľľu bby ttuu mmalli bbyťť."

Odrazu sa to stane. Pustíš na zem telefón a pozrieš dolu, k svojim nohám.

"Chcharrliee? ... CHARLIE!" Hystericky po ňom skríkneš.

"ČO JE?!"

"Odtiekla mi plodová voda!!"

"PANE BOŽE!!!"

_______________________

S políciou prišla aj sanitka, takže ťa okamžite brali do nemocnice. Charlie nemohol ísť hneď stebou, lebo musel vypovedať na polícii.

Všetko čo sa dialo nasledovne po príchode do nemocnice, akoby sa zlialo do jednej rozmazanej čmuhy. V jednej chvíli ťa vyzliekali a potom hneď navliekli do nemocničnej košele. Potom si odrazu ležala na nemocničnej posteli a sestrička ti odratávala sekundy do ďalšej blížiacej sa kontrakcie.
Ďalší záblesk - doktor na teba po anglicky kričí aby si zatlačila silnejšie.
Opäť svetlo - z nejasných obrysov sa vykľuje blonďaví anjel stojaci pri tvojej hlave, s tvárou zvraštenou od bolesti.

'Anjeli by sa mali usmievať.' Prebehne ti otupenou mysľou.

Zakričíš po niekoľký raz od bolesti. Nastane krátke ticho, ktoré preruší detský plač a ty sa ponoríš do tmy.

_______________________

Prebudíš sa. Všade je tma, respektíve slabé tlmené svetlo. Po tvojej ľavej strane svietia farebné mihotajúce sa svetielka - prístroje monitorujúce tvoj stav, na ktoré si napojená.
Cítiš sa akosi prázdne. Mimovoľne si ruky priložíš na brucho.

"Moje dieťa." Zašepkáš.

Snažíš sa rozhliadnuť po izbe, ale chvíľu trvá kým zaostríš lebo si omámená a vidíš rozmazane.

Z razu ich uvidíš. Priložíš si ruku k ústam a začneš nekontrolovane plakať. Charlie sedí v rohu miestnosti, s vaším bábätkom v náručí.

Dvihne k tebe zrak a do široka sa usmeje. Ako sa približuje k tvojej posteli, slabé svetlo, čo svieti nad tvojou hlavou, odhalí slzy v jeho očiach.

"Je nádherný." Povie podávajúc ti malého ružového človiečika do náručia.

"Takže chlapec... dal si mu už meno?"

"Chcel som počkať na teba."

"Musím sa ti priznať, že nad menami som skoro vôbec nerozmýšľala." Pousmejete sa.

"Čo tak... Matthew*? Po svojom ockovi... mojom hrdinovi." Posledné slová povieš smutne.        *(Matthew je stredné meno Charlieho)

"Bože!" Vyhŕknu mu slzy. "Prepáč, prepáč, prepáč! To čo sa včera stalo..." stisne pery, zavrie oči a zhlboka sa nadýchne.

"Včera? Koľko trval ten pôrod?"

"Takmer štrnásť hodín. Malý sa narodil niečo po tretej hodine ráno."

"Uff."

"Zvládla si to na výbornú." Pohladí ťa po vlasoch.

Pocítiš jemný dotyk na hrudi, blízko miesta kde máš srdce.

"Presne tam patríš drobček. Do môjho srdca." Pohladíš malého po tváričke.

Charlie sa oprie čelom o tvoje.

"V živote som sa o nikoho tak nebál ako o teba..." priloží ruku na malého hlavičku, "a malého."

"Teraz na to nemyslime!... Ďakujem ti. Za mňa aj za malého, že si nás, bohužiaľ, musel opäť zachrániť pred nejakým šialencom."

"Vy obaja, ste pre mňa viac ako moj vlastný život."

Vtisne ti dlhý vrúcny bozk.

Tento bozk má v sebe veľa - smútok ale aj radosť, trpkosť ale aj lásku, príchuť bezmocnosti ale zároveň aj sily.